A tak sme v piatok ráno namiesto školských tašiek na chrbáty naložili ruksaky a vydali sme sa spoznávať Terchovú a jej okolie. Po štvorhodinovej ceste autobusmi a vlakom na nás čakal posledný kilometrový úsek pešo do krásneho zrekonštruovaného hotela Boboty. Dostali sme pekne upravené dvojposteľové izby s televízorom a vlastnou kúpeľňou s výhľadom na fatranské končiare.  K dispozícii sme mali bazén, saunu, fitnesko, pingpong, stolový futbal, biliard a to všetko zdarma. Po ubytovaní sme šli do Terchovej, kde sme si prezreli múzeum, pozreli dokumentárny film o Jánošíkovi, zašli sme ku soche Jánošíka nad obcou. Vyskúšali sme  odolnosť pršiplášťov aj seba, pretože i napriek dažďu sme sa rozhodli prejsť celý úsek Tiesňavami až na hotel pešo. Po ceste sme videli skalnú sochu kľačiaceho mnícha, ktorý stráži vstup do Vrátnej doliny, dvojhrbú ťavu vypínajúcu sa nad Tiesňavami, tabuľu označujúcu národný park. Po návrate sme šli do sauny a bazéna, po večeri sme fanúšikovali hokejistom. Spať sme šli s očakávaním, aké počasie prinesie nasledujúci deň, pretože sme mali naplánovanú najdlhšiu a najťažšiu trasu pobytu po fatranskej hrebeňovke. Lenže počasie sa nezlepšilo a zostalo také ako po celý týždeň – zamračené a upršané. Kopce kvôli nízko položeným oblakom nebolo vôbec vidieť. Z tohto dôvodu sme zmenili smer trasy a rozhodli sme sa prejsť Dolnými dierami do Bieleho potoka na čaj a naspäť Novými dierami do Štefanovej a na hotel. Prešli sme približne 15 kilometrov, ale vôbec sme neboli unavení, pretože trasa bola veľmi zaujímavá. Viedla cez kaňony a tiesňavy, po rebríkoch, lávkach, cez potok a lesy.

V Štefanovej sme si prezreli upravené a prerobené drevenice, nakúpili suveníry a spokojní sme šli na neskorý obed do hotela. Do večere sme opäť využili všetky služby, ktoré nám hotel poskytol. Dúfali sme, že v nedeľu sa počasie umúdri, vyvezieme sa lanovkou do Snilovského sedla a užijeme si krásny kruhový výhľad z najvyššieho končiara Malej Fatry – Veľkého fatranského Kriváňa. I keď sa počasie zlepšilo, dokonca ojedinele vykuklo aj horúce slniečko, kabínka lanovky sa pri treťom stĺpe strácala v oblakoch. Na vrchole však bola zima, fúkal silný vietor, mrholilo, vidieť nebolo vôbec nič. Aby sme si všetky plány mohli splniť, tak sme sa rozhodli navštíviť Vrátnu dolinu ešte raz. Tentoraz sme sa prešli ku symbolickému cintorínu obetiam fatranských hôr, cez lyžiarske stredisko Vrátna Paseky, Starý dvor sme sa vrátili do hotela na obed. Pri obede sme sa naposledy pokochali nádherným výhľadom na hory z hotelovej reštaurácie,  ktorá mala celú jednu stenu presklenú. Po obede nás hotelový minibus odviezol na autobusovú stanicu, aby sme sa večer doma mohli pripraviť na nasledujúci pracovný týždeň. Pozitívne na výlete bolo, že sme navštívili krásny kút Slovenska, odniesli sme si veľa adrenalínových zážitkov z Jánošíkových dier, zoznámili sa s históriou Terchovej a jej rodákom Jurajom Jánošíkom, urobili sme niečo pre svoju kondíciu a zdravie. Pretože sa všetci správali ohľaduplne, bezpečne a priateľsky, vrátili sme sa domov bez zranenia a oddýchnutí .
Napriek nepriaznivému počasiu, mokrým a blatistým chodníkom sme sa nevyvaľovali na izbách, ale sme každý deň niečo nové navštívili a za všetky dni sme prešli asi 30 kilometrov. Na náš turistický pobyt sme pozvali aj žiakov, ktorí úspešne reprezentovali školu v okresných a krajských súťažiach. Za odmenu im tento výlet škola uhradila.
Náš výlet trval tri dni, ale ani týždeň nestačí na spoznanie a návštevu všetkého, čo táto malá časť našej krajiny ponúka. Preto sme sa rozhodli, že sa sem ešte vrátime a ak nám bude priať počasie, tak sa zoznámime aj s Rozsutcami, Stohom, Chlebom,...

Fotografie z nášho turistického výletu sú ako zvyčajne v sekcii Galéria školských podujatí....