Nočný pochod

Rozhodli sme sa absolvovať niečo neznáme, čo sme ešte nevyskúšali. Akurát to záviselo od priaznivých podmienok. A tými boli mráz a sneh. Načakali sme sa dlho. Až dve zimy. Konečne sme si v piatok 6. februára nabalili do batohov termosky s horúcim čajom, čelovky, baterky a plní očakávania sme rozrušene debatovali o tom, čo nás čaká. V škole sme si nechali spacáky a karimatky, pretože po návrate sme v nej zostali na zvyšok noci. O 22.hodine nás autobus odviezol do Jablonky, no a odtiaľ už po svojich sme sa vybrali zdolať 11 zasnežených kilometrov po trase Jablonka, Hlaváč, Podkylava, Krajné.

Vôbec nebolo tak mrazivo, ako sa očakávalo. Niečo pár stupňov pod nulou. No boli sme dobre vystrojení.  Teplé oblečenie, čiapky, rukavice, zimné topánky boli samozrejmosťou. A hlavne sme mali dobrú náladu. Všade kopa snehu, obloha bezoblačná, na nej mesiac a hviezdičky. V lese bolo neuveriteľne svetlo. Keď sme zhasli všetky osvetľovacie zariadenia, ktoré sme mali so sebou, a stíchli sme, zažili sme krásnu, mrazivú, jasnú, januárovú noc. Svit mesiaca vytváral na snehu bizarné siluety kmeňov stromov. Viditeľnosť bola na nočnú hodinu vynikajúca. Videli sme na seba doďaleka. Keby sme boli tichšie, určite by sme zazreli nejaké lesné tvory, ako si zháňajú potravu. Lenže pri naháňačkách, guľovačkách, zahŕňaní snehom to bez kriku a smiechu nejde.

Tak sme sa nemuseli báť, že sa naľakáme čriedy diviakov. Navyše Martin doniesol takú lampu, ktorá svietila ako v obci pouličné svetlo. Tou by odplašil aj najvytrvalejšieho vlka. Cesta cez hory bola prehrnutá, tak vôbec nebolo ťažké kráčať, lebo sme sa nemuseli brodiť snehom. Až na jeden kúsok okolo farmy Charolais na Podkylave, kde sme zobudili podkylavských bizónov. Do Krajného sme už kráčali po hradskej, našťastie nechodilo veľa automobilov. Prechádzka nám trvala kratšie, ako sme predpokladali. Predovšetkým vďaka prehrnutej trase, s čím nikto z nás nerátal. Aj vďaka zdatným turistickým výkonom. S čím som zasa ja rátal. V škole sme si urobili ležovisko, navarili horúceho čaju a skoro do štvrtej ráno počúvali pesničky a bykoviny Matúša. Až som ho musel umlčať. Na raňajkách sme si pochutili na párkoch a o deviatej už nebola v škole ani noha.

Bola to troška iná turistika ako obvykle. Nenavštívili sme žiadnu pamiatku, prírodný výtvor, nekochali sme sa výhľadmi. Ale zabavili sme sa, zašportovali a pootužovali. Som rád, že sa k nám pridal aj Ninkin tatino a Marek. Predsa len sme takúto formu turistiky ešte neskúšali a človek sa cíti bezpečnejšie. Určite znova absolvujeme nočný pochod, ale tentoraz letný a s výhľadmi. Pôjdeme na Plešivec a budeme sa pozerať na nočnú Vážsku kotlinu a Piešťany. Pozývam Vás. Viac v školskej galérii podujatí.