Nočný Plešivec

Počas zimných večerov sme v jednu noc chceli zopakovať minuloročnú vychádzku. No darmo sme čakali na vhodné podmienky - sneh a mráz. Túto zimu nám počasie jednoducho neprialo. Cieľom mal byť všetkým dobre známy vrch Plešivec, na ktorom každý z nás bol niekoľkokrát. Ale nie v noci. Boli sme zvedaví, ako vyzerá dolina Váhu v tme. Keďže sme vedeli, že snehu sa zrejme už nedočkáme a zvedavosť bola veľká, dohodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť počas aprílovej noci.

Príjemne ma prekvapil záujem žiakov. O pol desiatej večer som narátal 37 nebojácnych malých a 6 dospelých turistov a, samozrejme, nechýbal Katkin štvornohý Žoly. Nachystali sme si ležoviská, pretože návrat bol naplánovaný okolo tretej hodiny ráno, zažali sme čelovky, baterky a vyrazili sme do tmavej noci. Pred nami bolo 13 nočných kilometrov po trase Dobrá Mera, Ošmek, Štveraký kopec, Plešivec, Hrachovište, Krajné, výstup na Plešivec a očakávanie nevšedného zážitku. Spočiatku cesta ubiehala pohodlne a rýchlo, i keď sme šli celý čas do kopca až na Rovniny. Tu sme si dopriali kratšiu prestávku, doplnili tekutiny a zmenili trasu. Marek poznal cestu cez les na Štveraký kopec, takže sme nemuseli prejsť pomedzi chalupy na Ošmeku a pobudiť všetkých psov. Cesta lesom už bola náročnejšia, pretože po celotýždňovom zlom počasí boli chodníky blatisté a šmykľavé. Na Štverakom kopci sme doplnili energiu a pokračovali v približovaní sa k cieľu. Nebolo to celkom jednoduché. Bola hustá tma, vrchol nebolo vidieť, skôr sme ho len očakávali, takže nám chýbala motivácia. No ale naša námaha bola ocenená. Po krátkom prudkom stúpaní na vrchol Plešivca sa pod nami rozprestierala nočná trblietavá nádhera. Množstvo malinkých svetielok svedčilo o tom, že dolina Váhu je husto obývaná ľuďmi. Bolo niečo po polnoci a z tej tmavej hĺbky išiel pokoj, ticho a pokora, ktoré si cez uponáhľaný deň nevšimnete. Som si istý, že medzi nami nebol nikto, kto by ľutoval námahu vynaloženú pri pochode. Navyše sa vyčasilo, svietil mesiac, svetlá v doline boli ako odraz hviezd na oblohe, nefúkalo, bolo príjemne. Veľmi sa nám ale nedarila určiť poloha dedín a obcí pod nami. Čo sme isto rozoznali, boli Piešťany s letiskom. A vedeli sme, že niekde v tme sú zrúcaniny hradu Tematín a Čachtičáku. S týmito nezvyčajnými výhľadmi a myšlienkami sme tu zotrvali skoro hodinu. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a pobrali sme sa na zostup do Hrachovišťa. Potom to už boli len tri kilometre do školy, kde sme si o tretej ráno poumývali zuby a šli spať. Po raňajkách sme sa obohatení o nové zážitky rozišli na víkend domov. Dúfam, že táto nezvyčajná vychádzka oslovila ďalších turistov, ktorí sa pridajú k našim pravidelným výletom. Pri takomto veľkom počte by sme si objednali autobus a šli by sme spraviť trebárs výstup na Kľak alebo Veľký Choč.

Fotografie z turistiky na nočný Plešivec vo fotogalérii.