Čas však nezastal a my sme museli pokračovať po lesných cestách ďalej pozdĺž štátnej hranice. Chvíľu sme boli v Česku, chvíľu zasa na Slovensku.  Za hodinku sme boli pri pomníku generála Dibrova, kde je vytvorené pietne miesto a posedenie. Tu sme si chvíľu odpočinuli, občerstvili sme sa a jarnými chodníkmi sme pokračovali v pochode na Prídolie a k partizánskym zemľankám pri Poriadí. Tu v doline sme kráčali pozdĺž malého lesného potoka a ani sme si neuvedomili, že to je Kostelník, ktorý zásobuje vodou Dubník jedna a dva. Bolo zaujímavé sledovať, ako nadmorská výška ovplyvňuje stav vegetácie. Na Javorine vykúkali zo zeme snežienky, stromy boli ešte bez listov, no postupom bol les čoraz zelenší a v nížine boli stromy úplne zelené a hory rozvoňané čerstvou mladou trávou. Od pamätníka SNP pri zemľankách sme prechádzali ponad poriadsky tunel do Poriadia na kofolu, do Klasovitých k pamätníku meruôsmych rokov a potom do Vlčkov na autobus, ktorý nás doviezol do Krajného. Z chodníka sme si na chvíľku odskočili k železnici na Šlahorovej a tajne sme si urobili selfie pred tunelom. Našťastie akurát nešiel vlak.

U Vlčkov sme si políhali do trávy a tešili sme sa na Šaňove palacinky. Aby som nezabudol. Tento chlapec, Šaňko, bol s nami prvýkrát a nevybral si zrovna najľahšiu trasu. Ale bez frflania zvládol našich 18,5 kilometra. Určite si mamine palacinky zaslúžil. Som rád, že čas na túru s nami si našla aj jeho mamina a tiež Klaudika, Filip a ich rodičia. Všetci boli po prvýkrát. Dúfam, že sa im príroda s nami páčila a pridajú sa aj inokedy. Opäť nesklamali naše malé turistky, ktoré majú so sebou vždy toľko jedla, koľko je prestávok. Začali hneď na Javorine a skončili na Poriadí. Keby bolo 10 prestávok, tak majú snáď pripravených 10 rožkov.

Deň to bol fyzicky náročný, ale slnečný, krásny a vydarený. Ako som písal na začiatku, po papuli však nedostala len jarná únava, ale aj naše nohy a telá. Nám ale stačí umyť si nohy, dať si tie zdravé palacinky a sme fit. Únava však teraz musí na nás čakať až do jari budúceho roka.
To je všetko, milí turisti. Stretneme sa o mesiac vo Vysokých Tatrách. A kto tam ešte nebol, uvidí, že sú naozaj vysoké.

Viac fotiek je v Galérii školských podujatí...