Krajňanskými kopanicami
V sobotu sa ozaj vyčasilo. Bol krásny slnečný deň, vonku mínus dva, no slniečko aj tak zubato hrialo. Prejavilo sa to na dobrej nálade a veľkej účasti detí. Tých bolo tentokrát 18 a pridalo sa aj 6 rodičov. S nami dvomi dokopy 26 účastníkov, ktorým sa nechcelo v tento deň leňošiť doma.
Zvolili sme kratšiu vychádzku – len 14 kilometrov, no po zasnežených lúkach to bolo oveľa namáhavejšie ako inokedy. Stretli sme sa o desiatej pri škole, aby sme si aj pospali, aj si zašportovali. Cez oplotený slivkový sad sme sa dostali až k osade Svinová. Brána bola našťastie odomknutá, iba na opačnom konci sme museli preliezť plot. Ale nikto si nič nenatrhol. V sade sa niektorí vybláznili so šteňaťom, ktoré tu bolo na prechádzke s majiteľkou, iní sa kochali výhľadmi na obec, evanjelický kostol s farou, katolícky kostol, školu, či Hrachovištské vŕšky. Sneh bol zamrznutý, guľovať sa veľmi nedalo, zato pekne vŕzgal pod topánkami. Zo Svinovej sme odbočili do Vydarenej Doliny, kde sme si urobili krátku prestávku a zadom poza obydlia sme sa pobrali do Konkušovej Doliny. Tu bola naplánovaná dlhšia občerstvovacia prestávka s prekvapením. Ako niekoľkokrát doteraz, prijali sme pozvanie pani učiteľky Danky na návštevu. No a tá nám pripravila parádnu hostinu. Dostali sme horúci čaj a štyri podnosy teplých, čerstvo napečených voňavých koláčov s tvarohom a domácim lekvárom. My dospelí aj čosi studené čučoriedkové. Ale fajné. Skratkou cez ich pozemok sme sa potom dostali k vodárni a po asfaltke sme pokračovali cez Stanov, Sychrov, Jeruzalem až do Matejovca. Okrem krásnych výhľadov zo Sychrova boli pri ceste naodhŕňané kopy snehu a veľké kryhy, čo deťom urobilo nesmiernu radosť pre vybláznenie sa.
Scenéria bola naozaj v slnečných lúčoch úchvatná, trblietajúce lúky pripomínali ľadové pláne niekde na severe. V diaľke sme videli zasnežený chrbát dlhočizného kopca, po ktorom sme plánovali vrátiť sa do Krajného. No v Matejovci nás čakala ešte jedna občerstvovacia zastávka, kde sme všetko dopili a dojedli, ohriali sa na lavičkách a odhúpali na lane visiacom zo stromu. Potom sme sa pobrali k priehrade, kde sme odbočili okolo ohradníka po lesnej ceste smerom ku Krajnému. Chceli sme sa aj ohriať, ale asi vypli prúd. Tá zasnežená pláň bola dlhá ako divá .../oná/. Nemala konca kraja a po prebárajúcom sa snehu to s pribúdajúcimi kilometrami bolo čoraz únavnejšie. Niektorí liezli už štvornožky a za pomoci palíc. Tí pozornejší, ktorí udržali hlavy hore, videli vľavo na obzore v opare siluetu Čachtického hradu. No nakoniec sme dorazili k plotu slivkového sadu nad školou. Mnohí sme sa potešili. Znamenalo to už len desať minút chôdze krížom cez sad a boli sme opäť pred školou, kde nás už čakali odpočinutí rodičia.
Bol to veľmi pekný deň. Mrzlo, ale slniečko a pohyb nás príjemne zohrievali. Človeku sa potom večer vždy dobre drieme.
|
