Vlastivedno – geografická exkurzia do regiónu Šariš

Naša škola už po štvrtýkrát zorganizovala Vlastivedno – geografickú štvordňovú exkurziu pre žiakov štvrtého, ôsmeho a deviateho ročníka. Cieľom projektu: ,,Poznávame Slovensko" bolo žiakom sprístupniť učivo vlastivedy a geografie zaujímavým spôsobom. Vybrali sme sa na severovýchod do regiónu Šariš. Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Región Šariša je zväčša mierne hornatý, pričom zníženiny sa pravidelne striedajú s pohoriami.

2. máj 2019

Slnečné lúče nás prebudili do krásneho rána. 2. máj 2019 bol dňom, keď sa začala naša 4-dňová exkurzia severovýchodným Slovenskom. Cesta bola dlhá, každý netrpezlivo očakával prvú zastávku na Liptove. Čakala nás prekrásna podzemná klenotnica horného Liptova – Važecká jaskyňa. Hoci dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne, známa je výskytom bohatej kvapľovej výzdoby, ako aj vzácnou jaskynnou faunou. V jaskyni sme videli bohatú snehobielu výzdobu, malé jazierka a významné náleziská kostí jaskynných medveďov, ktoré ju celoročne obývali. Prehliadka tejto jaskyne zanechala v nás veľa nezabudnuteľných zážitkov.

Našou ďalšou cestovateľskou zastávkou bola návšteva Kežmarského hradu. Hrad patrí k mestským hradom – bol postavený v meste Kežmarok preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľský. V roku 1528 ich vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok. Pán sprievodca nás previedol jednotlivými komnatami, porozprával o histórii hradu.

Mestskými uličkami sme sa presunuli k Drevenému evanjelickému artikulárnemu kostolu. Je zapísaný v zozname UNESCO. Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Zaujala nás krásna maľovaná klenba. Do kostolíka vojde vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v roku 1991 – 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej ev. a. v. cirkvi. Je zasvätený sv. Trojici.

Navštívili sme aj nový evanjelický chrám. V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre jeho stavbu. Drevený artikulárny kostol chátral a začal byť nebezpečný, predovšetkým staticky. Stavba nového kostola upúta každého svojím vzhľadom podobným synagóge či mešite, no tak isto aj netradičným červeno-zeleným sfarbením. Pre nás bol zaujímavý hlavne oltárny priestor, ktorý sa nachádza na poschodí a strop, ktorý zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy. V chráme bolo ešte veľa zaujímavostí, ktoré sme si prezreli a naša cesta za poznaním sa presunula na Ľubovniansky hrad.

Slniečko krásne svietilo a povzbudzovalo nás pri kráčaní na Ľubovniansky hrad. Mnohým sa nechcelo stúpať do kopca, ale pomalým tempom sme to zvládli. Tam nás netrpezlivo očakával náš sprievodca. Ukázal nám zachovanú časť hradu, kde sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého je: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a zbraní a expozícia, ktorá návštevníkov oboznamuje so životom posledných majiteľov hradu. Nás zaujali Poľské korunovačné klenoty, ktoré sú v Ľubovnianskom hrade vystavené. Prehliadka bola síce skrátená, pretože nás čakali v Stredovekom vojenskom tábore, ale všetci odchádzali z hradu spokojní a veselí.

Nasadili sme rýchly krok, aby sme mali aspoň hodinku na aktivity, ktoré nás čakali v stredovekom tábore. Kto chce prežiť stredovek na vlastnej koži, zastrieľať si z luku či z kuše, zajazdiť si na koni, určite navštívi tento tábor. Toto sú atrakcie, ktoré sú lákadlom pre každého. Cítili sme sa tu ako v ozajstnom stredoveku. Súčasťou tábora je aj kapitánsky domček – stredoveká krčma, kde sme si oddýchli po dlhom poznávaní. Čakala nás už len cesta do Svidníka, kde sme boli ubytovaní.Skončil sa deň s množstvom neopakovateľných zážitkov.

3. máj 2019

Slniečko sa predieralo medzi oblakmi, ale náš druhý deň putovania sa neukazoval sľubne. Obávali sme sa, že naším sprievodcom bude dážď. Po raňajkách sme sa presunuli do autobusu a naša prvá poznávacia cesta viedla na Dukliansky priesmyk a do Údolia smrti. Uctili sme si pamiatku vojakov, ktorí položili život za našu slobodu položením veľkej kytice k pamätníku. Dážď nedal dlho na seba čakať, búrka, ktorá sa prehnala nad našimi hlavami, nám prekazila ďalšie putovanie. V Údolí smrti, cez ktoré sme sa previezli, sme videli nielen ruské tanky, ale aj nemecké. Naši žiaci mali možnosť si ich obzrieť zblízka. Údolie smrti je označenie územia v údolí potoka Kapišovka, rozprestierajúce sa medzi deviatimi obcami v okrese Svidník. V tomto priestore sa v čase druhej svetovej vojny odohrali ťažké boje, ktoré boli súčasťou Karpatsko–duklianskej operácie.

Z Údolia smrti sme sa presunuli do Hunkoviec. Vojnové udalosti pripomína nemecký vojenský cintorín z druhej svetovej vojny. Leží tu takmer 3000 nemeckých vojakov.

Ďalšie naše poznávanie smerovalo k drevenému kostolíku do Bodružala. Tento gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zaujali nás zvyšky nástenných malieb, štvorradový ikonostas z 18. storočia, cárske zlátené dvere a iné zaujímavosti. Chrám je zasvätený sv. Mikulášovi.

Podobný kostolík, ktorý sme navštívili, je v Ladomírovej. Gréckokatolícky drevený chrám sv. Michala Archanjela je, čo sa týka architektúry, jedným z najhodnotnejších chrámov na Slovensku. Postavený bol v roku 1742 z dreva bez použitia jediného klinca. Spolu s ním postavili aj drevenú zvonicu, z ktorej sa ozývajú 3 zvony. Pre svoju krásu a jedinečnosť bol tento kostolík zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Z Ladomírovej naša cesta smerovala do Medzilaboriec. Navštívili sme Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Bolo založené v roku 1991 a ako prvé na svete je venované osobnosti kráľa pop-artu. Pani sprievodkyňa nás informovala o súčasnom umení a hlavne nás previedla životom a dielom Andyho Warhola.

Poslednou zastávkou druhého dňa bolo Vojenské historické múzeum vo Svidníku. Videli sme zbrane, fotografie a rôzne druhy listín, ktoré podávajú pútavým spôsobom zaujímavé svedectvá o priebehu ťažkých bojov, ktoré sa na severovýchode Slovenska odohrávali v prvej aj druhej svetovej vojne. Naše putovanie sme ukončili pred pamätníkom vo Svidníku.

4. máj 2019

Opäť sa prebúdzame do zamračeného dňa. Kam pôjdeme ako prvé, aby sme nezmokli? Vyberieme sa do Bardejovských kúpeľov a navštívime skanzen Šarišskej dediny. Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Videli sme staré obytné zrubové domy, rôzne hospodárske budovy, kostolíky a technické stavby. Najzaujímavejšie bolo zariadenie na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon z 18. storočia a technické zariadenie na domácku výrobu súkna. Po návšteve skanzenu naša exkurzia smerovala do mesta Bardejov. Keďže nás zastihol dážď, ponáhľali sme sa do Baziliky sv. Egídia. Prezreli sme si interiér a strmými schodmi sme vystúpili na vežu, odkiaľ bol nádherný výhľad na mesto Bardejov a okolitú prírodu.

Z Bardejova sme zamierili do najstaršieho zachovalého dreveného kostolíka v Hervartove. Je zasvätený svätému Františkovi z Assisi. Chrám je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zaujali nás kresby po stenách z roku 1655, ktoré dodnes patria spolu s gotickými tabuľovými obrazmi k najcennejším častiam chrámového interiéru.

Poslednou zastávkou bol skanzen vo Svidníku. Je venovaný ukrajinsko-rusínskej kultúre. Podáva ucelenú predstavu základných životných podmienok bývania ľudu v oblasti severovýchodného Slovenska. Okrem obytných domov a kostolíka sme videli všetky druhy tradičných hospodárskych budov: stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice, studne a ďalšie menšie stavby. Prehliadkou skanzenu sa skončil tretí deň nášho poznávania.

5. máj 2019

Posledný deň. Pobalili sme sa a čakala nás cesta domov. Prvou našou zastávkou bol Spišský hrad. Kráčalo sa ťažko, pretože do kroku nám bubnovali kvapky dažďa. Hrad je zrúcanina, ale najväčšia v strednej Európe. Sprievodca Tomáš nám ukázal najzaujímavejšie miesta hradu. Boli sme svedkami rytierskeho vystúpenia, ktoré predviedol Spolok šarišských šermiarov. V hradnej kuchyni naše deti ochutnali z dobového koláča. Na hrade sa nám páčilo, ale, bohužiaľ, čakala nás Levoča a dlhá cesta domov.

V Levoči sme navštívili Baziliku s. Jakuba, ktorá spolu s mestskou radnicou tvorí dominantu Námestia Majstra Pavla. Patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. Tu sa naše poznávanie Slovenska končí.

Chcem pochváliť našich deviatakov, ôsmakov a štvrtákov, že sa na túto exkurziu pripravili a svojim spolužiakom priblížili Šariš zaujímavými projektmi. Boli pozorní, slušní a priateľskí.

Veľké ďakujem patrí nášmu pánovi riaditeľovi Mgr. Milanovi Medveďovi, pretože práve on sa zaslúžil o to, že projekt Poznávame Slovensko uzrel svetlo sveta a každý rok sa nachádzame v inom regióne Slovenska. Vďaka patrí aj zástupkyni Mgr. Janke Domiňákovej a Mgr. Danke Markovej. Bez menovaných by sme túto vlastivedno-geografickú exkurziu nemohli absolvovať. Ďakujeme aj Jankovi Kolárikovi mladšiemu, ktorý sa postaral o našu bezpečnosť na cestách a šťastlivo nás dopravil na miesta našej poznávacej exkurzie a späť domov.

Veľké ďakujem patrí priateľom školy, ktorí nám finančne pomohli pri zabezpečení exkurzie „Šariš 2019": Miroslavovi a Mirke Lackovým, Jankovi a Oľge Konečným, Vladovi a Anne Baranovým, Pavlovi a Vladke Egrešiovým, Miroslavovi Dlhému, Stanovi Pavlechovi, Petrovi Málkovi, Miroslavovi Hvožďarovi, Drahomíre Michalidesovej, Robovi Sasákovi, Miroslavovi a Marte Blažekovým, Obecnému úradu v Hrachovišti, Obecnému úradu v Podkylave.

A čo povedať na záver? Šariš je oblasťou s krásnymi drevenými kostolmi, hradmi, nachádzajú sa tu svetoznáme Bardejovské kúpele, ktoré navštívila aj cisárovná Alžbeta Rakúska známa ako Sisi. Ťažké boje počas 2. svetovej vojny prebehli v okolí Duklianskeho priesmyku. Toto svedectvo pripomína viacero vojenských pamiatok. Obyvatelia Šariša hovoria šarišským nárečím, ktoré ostatní Slováci rozpoznajú na prvé počutie a dotvárajú nevšedný kolorit tohto územia. Bolo nám na severovýchode Slovenska skvelo, priniesli sme si do školy veľa nových zážitkov, skúseností a načerpali sme nové vedomosti.

PaedDr. Ľubica Karliková