Jesenné Bradlo
Príroda na jeseň a obzvlášť počas babieho leta je zahalená do teplých žltohnedooranžovočervených farieb. Bola by škoda nenájsť si čas a aspoň jeden víkend sa nepotúlať po lístím zasnežených chodníkoch. S malými turistami sme sa preto rozhodli začať školskú turistickú sezónu práve počas takejto slnečnej soboty výletom v našom blízkom okolí.
Túru sme začali v Brezovej pod Bradlom výstupom po červenej značke na Bradlo k Mohyle Milana Rastislava Štefánika. Chodník bol očistený, uprataný, takisto ako aj okolie pamätníka. Z vrcholu sa nám odkryl úžasný kruhový výhľad na vŕšky, polia, roličky, Brezovú, Myjavu. Len Javorina a Čachtický hrad zostali zahalené v jesennom opare. Pohľadom sme iba vytušili, ktorým smerom ich je možné uvidieť za dobrej viditeľnosti. Dobrú hodinu sme pobudli na mohyle, poriadne sme sa občerstvili, ponaháňali a poskákali po travertínových kvádroch, z ktorých je zhotovená. Z nej sme sa pobrali smerom na Dlhý vŕšok. Po ceste sme ešte odbočili po neznačenom chodníku na Štefánikovu skalu, odkiaľ je krásny výhľad na rodisko Štefánika a zalesnené kopce nad Košariskami. Potom sme dokráčali až k turistickému rázcestníku na Dlhom vŕšku, kde sme si trocha oddýchli a doplnili tekutiny. Keďže už bolo napadaného veľa suchého lístia, počas prestávky sme zažili pravú jesennú listovačku, ktorú sme pre vysokú prašnosť museli zrušiť a vydať sa na ďalšiu cestu. Pokračovali sme smerom na Jablonku, ale iba po križovatku nad Borovskovcami, kde je odpočívadlo a odbočka na Hlaváč a Podkylavu. Trocha nás už začali bolieť nohy, tak nám dobre padla prestávka na jedlo a občerstvenie, podaktorým na zber orieškov. Keď sme dojedli posledné zvyšky potravín, vybrali sme sa po hrebeni povedľa vojenských bunkrov až na Hlaváč.
 |
 |
Škoda, že cesta je tu asfaltová. Inak by mala svoje čaro, lebo celý čas vedie zmiešaným lesom. Doviedla nás až na Hlaváč, kde je odpočívadlo s altánkom, ohniskom a stoličkami. Čarovné miesto s ešte čarovnejšími výhľadmi na dolinu od Podkylavy až po Vrbové a Piešťany. Dokonca smerom na východ sme videli aj Čachtický hrad. Odtiaľto cez Hlaváč, okolo farmy Charolais Podkylava to už bolo do Krajného kúsok.
Bol to vydarený, slnečný, teplý deň. Videli sme kus jesennej prírody, prešli sme takmer 20 kilometrov, nazberali množstvo orieškov, porozprávali množstvo príbehov, položili obrovskú kopu otázok, dali takú istú kopu odpovedí. Obdivovali sme krajinu z Bradla, zo Štefánikovej skaly, z Hlaváča. Škoda, že sa nám termín stretol s inými dôležitými podujatiami – birmovkou a nočným prechodom katakombami v Čachticiach. Teší ma, že vychádzky sa i tak zúčastnilo 16 turistov a som veľmi rád, že 11 ich bolo úplne nových. A tiež to, že prišli traja noví dospelí turisti. Snáď sa všetkým natoľko zapáčilo, že sa objavia i na ďalšej turistike.
|
