Poloha školy
Základná škola v Krajnom sa nachádza pri hlavnej komunikácii vedúcej z Piešťan do Myjavy a to v okrajovej časti obce. Krajné sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky. Rozsiahly chotár Krajného na západe susedí s chotárom Jablonky, na severovýchode s chotárom Kostolného a Hrachovišťa, vrch Drieňovica tvorí hranicu s dedinami Podolie a Šípkové. Južnými susedmi Krajného sú Prašník a Podkylava. Na Juhozápade sa nachádza Krajňanská hora s najvyšším vrchom Lipovec (428 m).
Krajné ako súčasť Čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej župy. Jej územie sa už v 15. stor. členilo na menšie administratívne jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho - Novomestského. Po vzniku okresného zriadenia až po rok 1960 sa Krajné stalo súčasťou Myjavského okresu. Potom patrilo do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stalo súčasťou Myjavského okresu.
Zaujímavou raritou je skutočnosť, že Krajné sa skladá z 50 miestnych častí. Sú to kopanice zo 16. až 17. storočia a to: Bukovina, Dobrá Mer, Doliny, u Ferancov, Hodovec, Chalupy, Jeruzalem, Kahúnova dolina, Kahúnov vŕšok, Komárno, Konkušova dolina, Kurtišáci, Luskovica, Lazčeky, Manigov, Marušíci, Matejovec, Mertláci, Metláci, Mitalovec, Na vŕšku, Nebojsa, Ošmek, Osikovce, Podbočiny, Podkorytárka, Podprehora, Podrienie, Podvrch, Prehôrka, Sadloňov mlyn, Siváci, Stanova dolina, Svinová, Sychrov, Tabán, Tomkáci, Treskovec, Tŕnie, U Drobných, U Hrdlicov, U Januškov, Vápenky, Vydarených dolina, Zajačice, Zbehy a Žadovica. V minulosti v niektorých z týchto kopaníc boli malotriedne školy, ktoré však postupne zanikli a preto školopovinné deti z kopaníc navštevujú našu základnú školu.
|