Zápis budúcich prvákov pre šk.rok 2017/2018

V našej škole sa začiatkom apríla 2017 uskutočnil zápis do 1. ročníka pre školský rok 2017/18. Budúci prváci sa zahrali na malé žabky, skákali na jednotlivé stanovištia a za pomoci pani učiteliek plnili rôzne úlohy. Na zápise pani učiteľky sledovali reč detí. Konkrétne sa sústredili na výslovnosť hlások a opis obrázka. Pozornosť sa venovala aj grafomotorike, pretože, či je dieťa pravák alebo ľavák je dôležité nielen pre učiteľa, ale i rodiča. Deti musia mať osvojený správny úchop ceruzky, mali by identifikovať všetky farby a tvary, poznať číselný rad, číslice a v neposlednom rade by mali vedieť nakresliť postavu. Toto naši budúci prváci zvládli výborne.

Dokázali koncentrovať pozornosť na zadané úlohy a ukázali, že vedia samostatne pracovať. Poďakovanie za získané vedomosti patrí hlavne pani učiteľkám z materskej školy.
Pri zápise sa vyskytli aj nedostatky a tie sme zaznamenali v sebaobsluhe. Veľa detí si nevie zaviazať šnúrky na topánkach. Ešte stále túto činnosť vykonávajú rodičia za svoje deti. Treba mať veľkú trpezlivoť pri osvojovanípraktických činnosti.

RADA NA ZÁVER:
Budúci prvák potrebuje pomoc rodiča, jeho trpezlivosť, lásku, pretože nielen učiteľ, ale práve najbližší pomáhajú deťom prekonávať prvé školské prekážky.

Naše cesty za kultúrou

21.4.2017 cestovali žiaci 7. - 9. ročníka do Žiliny na divadelné predstavenie Anna Franková. Išlo o spracovanie knižnej podoby denníka, ktorý si Anna písala počas 2. svetovej vojny, keď sa  celá jej rodina a niekoľkí známi židovského pôvodu skrývali na povale jednej budovy v Amsterdame. Hoci divadelná hra  zachytáva veľmi náročnú tematiku, jej autori ju spracovali tak, aby dokázala zaujať dnešného mladého diváka. Vykreslili bežné problémy 13-ročného dievčaťa, jej konflikty s okolím, hlavne s mamou, ale aj prvé ľúbostné vzplanutie k 16-ročnému Petrovi, ktorý žil v úkryte spolu s ňou. Na pozadí všetkých týchto každodenných problémov sa spomínajú aj protižidovské opatrenia a utrpenie, ktoré Židia počas vojny zažili. I ľudí v tomto úkryte na sklonku vojny niekto udal a všetci boli deportovaní do koncentračných táborov. Prežil jedine Annin otec, ktorý sa postaral o to, aby denník jeho dcéry po vojne vyšiel v knižnej podobe.

Divadelná hra bola výnimočná tým, že v nej hrali iba dvaja herci. Lucia Korená stvárnila Annu a Ivan Martinka všetkých ostatných v úkryte. Žiakom sa predstavenie veľmi páčilo, lebo okrem toho, že im autori pripomenuli všetky zverstvá vojny a problematiku holokaustu, scény z Anninho bežného života boli spracované veľmi vtipne.

Dňa 26.4.2017  navštívili žiaci 6. a 7. ročníka Mestskú knižnicu Ľ.V. Riznera v Novom Meste nad Váhom, kde si vypočuli prednášku o knižných novinkách pre ich vekovú kategóriu. Dozvedeli sa o najobľúbenejších žánroch v detskej literatúre, ako sú detektívky, dobrodružná literatúra, sci-fi, fantasy, dievčenské romány a denníky..., ako aj o najpopulárnejších autoroch súčasnej literatúry pre mládež. Dostali tiež možnosť poprezerať si hociktorú knihu v oddelení pre mládež, ktorá ich zaujala.

Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v Bzinciach pod Javorinou. Presne 26.4. sme si totiž pripomenuli 145. výročie narodenia tamojšej rodáčky, spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej.

Knižnicu v Novom Meste nad Váhom sme o týždeň, 4.5.2017, navštívili ešte raz so žiakmi 8. a 9. ročníka. Témou prednášky pre nich bola tvorba jubilujúcich regionálnych spisovateľov:
Ľudmily Podjavorinskej (145. výročie narodenia), ktorá v Novom Meste nad Váhom prežila posledné roky svojho života; Eleny Čepčekovej (95. výročie narodenia), tá pôsobila v Novom Meste nad Váhom ako riaditeľka Domu osvety; Anny Černochovej (70. výročie narodenia), ktorá pracovala v nemocničnej knižnici v Novom Meste nad Váhom a žila v Čachticiach, a Jozefa Miloslava Hurbana (200. výročie narodenia), rodáka z Beckova.

Žiaci sa pri prednáške vrátili do čias, keď z nich boli ešte malí školáci a recitovali Podjavorinskej veršíky Žabiatko, Čin-Čin, Išla sova na tanec... alebo keď čítali Čepčekovej knižky Zrkadielka a Meduška. Nadobudli tiež vedomosti o povestiach Anny Černochovej z nášho regiónu i o Hurbanových prozaických dielach.

Osmijankova literárna záhrada - vyhodnotenie

Naša škola sa zapojila do13. ročníka celoslovenskej čitateľskej súťaže, Osmijankova literárna záhrada. Čítanie s Osmijankom sme realizovali vo vzájomnej spolupráci, a to najmladší, čiže prváčikovia a najstarší štvrtáci. Prvákov sa zapojilo 16 a štvrtákov 9. Úlohy sme plnili spoločne. Štvrtáci, keďže sú už zručnejší vytvorili v knižnici Osmijankovu literárnu záhradu. Po prečítaní každej knihy a po splnení daných úloh sme do našej záhrady zasadili – vytvorili strom. Vymysleli sme mu názov podľa knihy, ktorú sme čítali. Pri tomto vymýšľaní sme zažili veľa krásnych chvíľ, bavilo nás tvoriť názvy stromov. Vyhral ten, ktorý získal po hlasovaní najviac hlasov. Páčili sa nám všetky knihy. Pri mnohých sme sa príjemne zabavili a zasmiali. Knihy nám priniesli mnoho užitočných rád do života. Naša školská knižnica bola obohatená o nové tituly, ktoré si môžu čitatelia vypožičať.

1. V knihe Pippi Dlhá Pančucha nás zaujalo veľké priateľstvo. Vysvetlili sme si, že priateľ je človek, ktorý nás podrží v ťažkých chvíľach, ale spríjemní chvíle, ak sa ocitneme opustení.

Náš strom Pippitvorník

2. V knihe Vodníkove zlaté kačky sme sa naučili, že máme sa slušne rozprávať s každým človekom, bytosťou, nevysmievať sa navzájom. Krásne rozprávky zo Zamaguria nás nielen pobavili, ale sme sa dostali do tajomného sveta boginiek, tanculí a víl, ale aj vodníkov

Náš strom Babuľovník

3. Kniha Hávedník bola pre prvákov najmenej zaujímavá. Štvrtáci sa dozvedeli veľa zaujímavostí a doplnili si svoje prírodovedné vedomosti. A aké máme ponaučenie? Ku všetkým, aj tým najmenším tvorom v prírode sa máme správať s úctou. Nemáme po nich šliapať, ubližovať im, pretože majú svoje nezastupiteľné miesto v prírode.

Náš strom Hávedník

4. Kniha Bola raz jedna trieda bola pre nás šitá na mieru. Čítali sme si ju niekoľkokrát. Páčila sa nielen prvákom, ale aj štvrtákom. Príjemne sme sa zabavili. Veľa smiechu sme zažili pri vymýšľaní vlastného rozvrhu, všetkých táto úloha pobavila.

Náš strom Učebník

5. Najskvelejšia kniha, ktorú si deti žiadali čítať dookola. Úžasná babka, ktorá nás bavila každým príbehom. Páčili sa nám jej výroky, napríklad figu borovú! Ukazuje na to, že nemáme v živote myslieť len na seba, ale našu pomoc potrebujú všetci okolo nás. Máme si navzájom pomáhať.

Náš Babkostrom

6. Osmijankova kniha sa nám tiež páčila. Osem prekážkových rozprávok bolo opäť zážitkom. Vytrvalosť, sila, odvaha patria k životu.

Náš Osmistrom

7. Kniha Johanka v Zapadáčiku bola skôr vhodná pre štvrtákov, pretože im bola vekovo blízka. Páčilo sa nám, ako sa rodina stretla vďaka Johankinmu listu. Dnešné deti nevedia, ako list vyzerá. Síce druháci sa učia písať pohľadnice a listy, ale v skutočnosti sa dnes posielajú správy cez mobil a poštové schránky zívajú prázdnotou. Kde sú tie velikánske poštárske tašky, ktoré boli preplnené listami, pohľadnicami a novinami? Dnešné deti nepoznajú radosť z toho, že im niekto napísal. Páčilo sa nám, že pri tejto knihe bola úloha napísať list. Nebola síce jednoduchá, ale zvládli sme ju statočne. Pri tvorbe listov prvákom pomáhali rodičia, S ich pomocou prváčikovia vytvorili nádherné listy napísané zo srdiečka. Štvrtáci zvládli túto úlohu bez pomoci. V situácií, v akej sa ocitla Johanka sa môže ocitnúť každý z nás. Tu je dôležitá podpora, priateľstvo, pomoc.

Náš Johankin strom

8. Kniha Záhrada je plná príbehov, bohužiaľ nestíhali sme ju prečítať, splnili sme iba úlohy. Podľa odporúčania nám pomáhala pani Fantázia.

Náš strom Záhradovník

Všetky výsledky z čítania v Osmijankovej literárnej záhrade sme zaslali spracované v podobe kníh, ktoré majú názvy našich stromov. Sú v nich práce detí, fotografie, ale aj odpovede na súťažné otázky.

V závere chcem poďakovať mamíčkám, pani Zlatke Markovej, ktorá nám zhotovila Osmidunča a pani Danke Ďurišovej za vytvorenie Osmijanka.

Ľubica Karliková

Obcami pod Javorinou

Zobudili sme sa do peknej marcovej soboty. Krajnianska strela, ako deti volajú obecný autobus, nás za pol hodiny doviezol do Cetuny, kde sa pri pamätníku SNP začalo naše putovanie dedinami pod Veľkou Javorinou. Neviem o nikom, kto by túto cestu podnikol. Možno i preto sa nás zišlo až 33 zvedavých turistov. Na mape sa trasa Cetuna, Lubina, Hrušové, Višňové, Hrachovište zdá strašne dlhá. No v skutočnosti je to iba 19 kilometrov nie veľmi náročným terénom s dvomi malými a krátkymi prevýšeniami.

Začali sme krátkym stúpaním a už kúsok nad Cetunou sme sa mohli kochať peknými výhľadmi na Veľkú Javorinu s vysielačom, Jelenec s bývalou vojenskou hláskou, a juhovýchodným smerom vzdialenými chrbátmi Považského Inovca. Ešte kúsok do kopca, okolo obývanej samoty, mnohými schodami a ocitli sme sa na malom lesnom námestí – na ROHu. Tu je pietne miesto, socha a pamätník obetiam SNP obkolesený ihličnatými stromami. Tiché a upravené prostredie na kopci vprostred lesa vyvoláva v človeku úctu a pokoru. Je vidieť, že ľudia nezabúdajú a starajú sa o poriadok, čistotu a úpravu. V dnešnom svete úctihodné.

Trošku sme sa občerstvili, pozhovárali a pokračovali sme ďalej. V lese je akoby jeseň, príroda ešte neprebudená, bez zelene, prevláda hnedé jesenné lístie a suchá tráva. No slniečko a vôňa je už jarná. Na chodníku nás čaká niekoľko prírodných prekážok zo stromov a halúz. Vidno, že zima skončila len prednedávnom. Zostupom po lese a lúkach sme sa dostali až k obci Lubina. Odtiaľ nás čakal najhorší úsek cesty. Kráčali sme cez celú obec až do Hrušového po chodníkoch a asfaltovej ceste.  V centre obce sme našli pamätník, lavičky a detské ihrisko, tak sme to hneď využili na obedovú prestávku. Tu som nafotil aj hodiny na veži, ktoré sú zvláštne tým, že majú 24hodinový ciferník. To znamená, že malá ručička obehne celý ciferník len raz za 24 hodín a nie dvakrát, ako ostatné hodiny. Pred nami bolo ešte jedno malé pozvoľné stúpanie.

Nad Hrušovým sme si všimli, ako veľmi sme sa za krátky čas vzdialili od Javoriny. Boli sme zvedaví na prechod do Višňového. Chodník viedol iba lesom a bol nenáročný na stúpanie i klesanie, trval približne 1,5 hodiny. Po ceste sme vykonali jeden malý operačný zákrok, najmladšej turistke sme liečili otlak na päte. Pri príchode do Višňového sme sa pokochali Čachtickým hradom a zadnou cestou sme sa presunuli do Hrachovišťa, kde sa naša pešia časť vychádzky skončila. Do Krajného sme sa dostali autobusovým spojom a spokojní o pol tretej sme sa rozišli tráviť sobotné popoludnie. Celú trasu sme zdolali za 5 a pol hodiny a ešte sme mali dosť sobotného času na kamarátov doma.

Cetunskú turistiku sme zvládli všetci bez problémov, bez únavy a hravo. Je nenáročná, ale kraj je dostatočne zaujímavý pre malých i veľkých. Prevažná časť vedie po lese a lúkach. Odporúčam ju pre rodiny s malými deťmi, či začínajúcich turistov, ktorí zisťujú, či ich to bude baviť a koľko vydržia. Aby sa niekto na začiatku hneď nezdevastoval a nezanevrel.

Prezentiáda

Prezentiáda je súťaž v prezentačných schopnostiach pre dvoj až trojčlenné tímy, určená stredoškolákom a starším žiakom základných škôl z Českej republiky a Slovenska. U mladých ľudí podporuje súťaživosť, kreativitu a pomáha im zdokonaliť ich komunikačné schopnosti.

V piatok 21. 4. 2017 sa náš tím DVE v zložení Beáta Boskovičová (8. ročník) a Adriána Boskovičová (9. ročník) zúčastnil krajského kola tejto súťaže v Žiline. Úlohou tímu bolo vypracovať prezentáciu na tému „Najdôležitejšia vec na svete“.

Odborná porota hodnotila grafickú a obsahovú stránku prezentácie,  spoluprácu tímu, prezentačné schopnosti a schopnosť obhájiť svoj názor. Napriek tomu, že náš tím Dve  obsadil tretie miesto a nepostúpil do finále, zanechal dobrý dojem. Z môjho pohľadu úroveň všetkých zúčastnených základných škôl predstihla úroveň zúčastnených stredoškolákov a rozdiely medzi základnými školami boli minimálne. Aj keď naše dievčatá tesne po súťaži cítili určite isté sklamanie, verím, že získali veľa nových skúseností, zdokonalili sa v prezentovaní, tvorbe prezentácií, v obhajobe svojho názoru a hlavne zistili, že ako sestry tvoria skvelý tím.

Mgr. Libuša Horváthová