Nízke Tatry

Už štvrtýkrát sa turistický krúžok vydal na štvordňovú turistiku po Slovensku. Tentokrát sa mi podarilo vybaviť cenovo prijateľný pobyt s  plnou penziou v  známom hoteli Liptov v  najväčšom letnom i  zimnom stredisku v  Jasnej. Čakalo nás tu príjemné ubytovanie, skvelá strava, perfektný personál, spoločenské hry a  z  okna výhľady na nízkotatranskú magistrálu. Prognóza počasia nebola veľmi priaznivá, no i tak sme  dúfali, že sa na končiare nebudeme len pozerať. Pri odchode z  Krajného sa spustil hustý dážď, ktorý však v  Liptovskom Mikuláši ustal. No to sa len mračná nadúvali, aby nám po večeri ukázali, ako sú nasiaknuté vodou. Zaspávali sme pri riadnom lejaku a  dúfali sme, že sa voda minie, ochladí sa a  ráno bude lepšie počasie.

A  mali sme pravdu. Zrána zamračená obloha sa po raňajkách vyjasnila, no a  my, posilnení raňajkami, sme vyrazili na dosť náročnú vysokohorskú túru. Vydali sme sa od Mikulášskej chaty na Tri vody, pokračovali sme až do Sedla Poľany. Bol to úsek neustále do kopca. Trvalo nám to tri hodiny a  prekonali sme takmer 1000 výškových metrov. Začiatočné stúpanie bolo celkom príjemné okolo horského potoka. Prešli sme spočiatku zdevastovanou vyťaženou časťou lesa, potom ihličnatou horou až na sútok troch vôd, no a  keď sme sa dostali nad pásmo kosodreviny, otvorili sa nám nádherné výhľady do Demänovskej doliny. Ale aj opačne – na strmé stúpanie do sedla, na Dereše a  Chopok. Záverečnú časť výstupu sme museli absolvovať po serpentínkach. No ale akí sme boli šťastní a  spokojní pri smerovníku v  sedle. Videli sme celú Demänovskú dolinu, náš hotel, Liptovskú Maru, južnú časť Národného parku Nízke Tatry, Chabenec, Dereše, Chopok. A  veľmi nám tu aj chutil obedový balíček a  odpočinok. Po doplnení energie odpočinkom, výhľadmi, jedlom a  nápojmi sme pokračovali k  polovičnému cieľu našej vychádzky ku Chopku. Hrebeňovka zo sedla cez Dereše na Chopok nie je náročná.

Chodníky sú pekne položené, malé snehové polia boli len mimo nich. Počasie bolo celkom príjemné. Slniečko sa striedalo so zamračenou oblohou, miestami sme vošli do mraku a  v  diaľke sme videli zlovestné čierne mračná, ktoré sa rozhodovali, či vodu vypustiť alebo nie. Našťastie váhali tak dlho, až ich vietor odohnal inam. Na Chopku bolo príjemne, pobudli sme chvíľu na terase, chvíľu v  rotunde. Videli sme Vysoké Tatry s  nakloneným Kriváňom, Veľký Choč, Veľký Rozsutec. Spokojní, že máme za sebou náročnejšiu etapu, sme sa vydali na zostupovú časť túry. Tá ubehla pomerne rýchlo a  bezbolestne, dolu zjazdovkou sme sa okolo Lukovej a  Orlej skaly bezpečne dostali opäť k hotelu. Ponad nás neustále premávali kabínky a  väčšina z  nás rozmýšľala, prečo vlastne nesedíme v  nich. To však bol už plán druhého dňa.

V  sobotu bola naplánovaná rovnako dlhá, no menej náročná prechádzka z  Chopku na Ďumbier, potom na Chatu generála Štefánika, do Jaskyne mŕtvych netopierov, k  hotelu Kosodrevina. Tu sa splnilo prianie našich turistov, pretože cesta na a  z Chopku bola zabezpečená visutými kabínkovými lanovkami. Takže sme zjazdové trate videli aj z  vtáčej perspektívy. Horšie bolo to, že naši meteorológovia sa opäť netrafili do predpovedí. Už na kóte Chopka začalo fúkať a spustil sa dážď. Stihli sme si urobiť vrcholovú fotku a  hneď sme obliekali pršiplášte. Napriek nepriazni počasia sme sa vydali po chodníku smerom na Ďumbier. No zosilnel dážď, vietor i  zima, tak nás nebezpečnosť prostredia prinútila vrátiť sa späť. Využili sme preto lístky na lanovú dráhu a  zviezli sme sa na Kosodrevinu pozrieť sa, ako vyzerá Chopok z  južnej strany. Tu nás pred lejakom na hodinu prichýlil hotel Kosodrevina, potom sme sa už len previezli z  južnej na severnú stranu hory a  šli sme na večeru. Verím však, že niektorí sa sem ešte vrátia a  na Ďumbier, ktorý je najvyšší štítom Nízkych Tatier, určite vylezú. V  tento deň sme sa viac povozili lanovkami /10 kilometrov/, ako prešli pešo /6 kilometrov/. Mladí turisti neboli po tomto dni vôbec unavení, a  tak si to odniesli biliard, futbal a  boxovací automat.

Posledný deň po výdatných raňajkách sme absolvovali krátku prechádzku okolo Vrbického plesa, kde sme nakŕmili malé i veľké kačky, vybláznili sa na detskom ihrisku, posedeli na lavičkách, zaplietli desať vrkočov a  hrnuli sa k  obedu. Potom nás už čakala len cesta domov. Pochváliť musím všetkých turistov, pretože bez fňukania zvládli aj strmé kopce, prekonali svoje nechcenie, vytvorili dobrú partiu, ktorá rešpektovala malých aj veľkých, správali sa slušne a  v  dobrom reprezentovali školu.

I  napriek upršanej sobote to bol vydarený pobyt. Presvedčili sme sa, že vysokohorská turistika je náročná na kondíciu a  dýchanie, ale na druhej strane odmeňujúca svojimi zážitkami. Príroda obohacuje turistu svojím pokojom, majestátom, dôležitosťou a  učí ho nepoddajnosti a  pokore. A  človek by jej mal toto všetko vrátiť aspoň tým, že ju obdivuje.

Ďakujem mojim kamarátom, ktorí mi pomohli pri preprave, organizácii, dozoru – Janke, Aničke, Veronike, Vlastovi, Jarke, Milke, Jarovi, Marekovi, Peťovi. Tiež za príjemnú spoločnosť. Celú fotogalériu najdete v Galérii školských podujatí.

Milan Medveď

Oslavy Dňa detí v Krajnom

Od 9,00 hod. 28.mája 2016 privítal černošský kmeň HURU-HURU deti z Krajného a okolia v lesíku neďaleko futbalového ihriska TJ Slovan Krajné na tradičných oslavách Dňa detí na ceste za nepoznaným. Atmosféru osláv sviatku detí si môžete pozrieť v Galérii školských podujatí.

Pohyblivé obrázky na tejto stránke sú vytvorené pomocou  Magic Scroll

Zápis budúcich prvákov

V našej škole sa uskutočnil zápis 9. apríla 2016. Bola sobota a naši predškoláci sa ocitli na pestrofarebnej lúke, na ktorej bolo plno kvietkov, Pri každom kvietku boli pripravené úlohy. Sprievodcom po lúke bola malá lienka, ktorá spolu s pani učiteľkami sledovala, čo všetko deti vedia.

REČ

Dieťa pripravené na školu musí mať dostatočnú slovnú zásobu  a  každé, ktoré bude budúcim prvákom, by malo hovoriť čisto a zrozumiteľne.

SOCIÁLNA ZRELOSŤ

Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.. Pri príchode vie pozdraviť, vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť.

JEMNÁ MOTORIKA

Takmer hotový školák  musí  vedieť správne držať písacie potreby,  nakresliť diferencovanú postavu človeka ( s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Musí vedieť kresliť čiary,vyfarbiť obrázky, strihať a modelovať.

ORIENTÁCIA

Dieťa pripravené na vstup  do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Rozozná základné farby a geometrické tvary.

POČÍTANIE

6-ročné dieťa musí vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako bolo treba vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky.
Všetky deti, ktoré prešli pestrofarebnou lúkou a splnili dané úlohy, boli odmenené medailou od lienky a rôznymi vecnými cenami.
Bolo zapísaných 23 detí, z toho 20 detí  prekročí bránu školy 2. septembra 2016  a budú v školskom roku 2016/ 17 prvákmi našej školy.

Pre rodičov!

Poznatky a návyky, ktoré dieťa nadobudne v predškolskom veku, sú základom pre jeho ďalší rozvoj. Nestačí však vyzbrojiť dieťa do školy len vedomosťami, ktoré získalo v materskej škole, ale dieťaťu sa treba venovať každý deň aj v rodine. Nezabúdajte na láskavú a chápajúcu výchovu.

Ľubica Karliková

Deň matiek 2016

Za Tvoju nehu mamička,
za Tvoju veľkú lásku,
za starosť, bozky na líčka,
za každú pribudnutú vrásku,
na Tvojej tvári, na dlaniach,
čo zrobené sú celé,
nech táto malá básnička,
tlmočí vďaky tisíceré.

Byť mamou je najkrajšie povolanie v živote každej ženy. Toto poslanie je krásne a náročné zároveň, a preto aspoň raz do roka to dávame našim mamám najavo. Aj v našej škole si deti pripomenuli  Deň matiek a priniesli svojim mamám, babičkám, tetám veľký balík, ktorý bol plný básničiek, scénok, tančekov a spevu. Deň matiek je správny čas na to, aby sme  povedali našim mamám ako ich máme radi, čo pre nás znamenajú. Bohatý program a úsmev na tvárach  detí bol najkrajším vyjadrením. Ďakujeme všetkým mamách za ich lásku a obetavosť znelo na záver v príhovore pána starostu Ing. Petra Kubisa  a p. riaditeľa Mgr. Milana Medveďa.

Za toto pekné  posedenie  pre mamičky a príjemné popoludnie môžeme poďakovať pani vychovávateľkám Olinke Zemanovej, Danke Sasákovej a vedúcej tanečného krúžku Mirke Mramúchovej.

Ľubica Karliková

PODNIKANIE V GASTRO

Tak ako každý rok, aj tento rok mali ôsmaci a deviataci možnosť spoznať jedného z úspešných podnikateľov v našom kraji, zoznámiť sa s ním a zároveň aj s prostredím, v ktorom podniká. Tentoraz to boli podnikateľky dve – majiteľky a zároveň konateľky podniku Kross House: Ing.Gabriela Holičová a jej sestra Magdaléna Holičová.

Exkurzia sa začala na prvom poschodí, kde je kaviareň a reštaurácia s terasou. Tu sme sa na chvíľu zastavili a dozvedeli sme sa veľa vecí o príprave jedál a nápojov, o surovinách, ktoré sa používajú na prípravu jedál, ale aj o povinnostiach personálu v podniku. Kto mal záujem, mohol sa ísť pozrieť za bar, ako sa čapuje pivo alebo varí káva. Každá z majiteliek má na starosti inú oblasť podniku. Jedna má na starosti prípravu jedál a nápojov, druhá organizuje akcie, posedenia a riadi personál. Obidve sú zohraté a je vidieť, že to, čo robia, ich baví a napĺňa.

Potom sme sa presunuli na prvé poschodie, kde sa nachádza kongresová miestnosť, v ktorej sa usporiadavajú oslavy, svadby, koncerty, ale aj pracovné stretnutia a školenia. Tu sme si posadali a majiteľky nám povedali, na čo všetko podnik slúži, akú má kapacitu a čo všetko sa tu dá zažiť. Vypočuli sme si aj niektoré úsmevné príhody so zákazníkmi, ktoré sa vyskytnú v každom podniku. Okrem množstva akcií opísaných vyššie sa tu pravidelne usporadúvajú aj koncerty.

Mali sme možnosť spoznať jeden z podnikov v oblasti gastropodnikania. Aj keď čas, ktorý bol na exkurziu vymedzený bol príliš krátky na to, aby sme videli život v tejto reštaurácii detailnejšie, mohli sme aspoň na pár hodín spoznať atmosféru Kross Housu s jeho príjemnými majiteľkami.

Ing.Borovská Adriana