Pani sprievodkyňa nás ďalej zaviedla k Morovému stĺpu, ktorý bol postavený na pamiatku morových epidémií. Tam nám aj rozdala malé brožúrky s otázkami, na ktoré sme vďaka jej výkladu už vedeli odpovedať. Hneď, ako sme vyplnili prvé strany brožúrok, prešli sme až do nádvoria Nitrianskeho hradu, kde sme si povedali, v akých stavebných štýloch sa kedysi stavali budovy. Potom sme prešli do Katedrály sv. Emeráma. Posadali sme si do lavíc, obdivovali krásne fresky a zároveň sme aj počúvali ďalšiu časť výkladu. Z vyhliadkového priestoru hradu sme videli vrch Zobor s televíznu vežou, týčiaci sa nad Nitrou, alebo románsky kostolík v Dražovciach.

Na nádvorí hradu nás zaujali aj drevorezby stvárňujúce Poslednú večeru. Dostali sme možnosť navštíviť vnútorné priestory opevnenia hradu – kazematy – s kostrami ľudí zo stredoveku. Dozvedeli sme sa tiež, akým spôsobom sa Turkom podarilo dobyť hrad. Potom sme mali chvíľku oddych a niektorí si kúpili suveníry. Nakoniec nasledovala posledná časť prehliadky - Diecézne múzeum. Tam sme mali možnosť vidieť rôzne listiny písané hlaholikou, obrazy, prstene, kríže či kalichy z pravého zlata a striebra. Na záver sme museli uhádnuť kód, ktorým sa otvárala truhlica s pokladom – malými odmenami pre nás.

Rozlúčili sme sa s pani sprievodkyňou a zišli sme na Svätoplukovo námestie, kde sme mali hodinu rozchod. Keď sme sa napokon všetci zišli, spoločne sme nastúpili do malého turistického vláčika, ktorý nás previezol Nitrou a popri tom sme počúvali o rôznych zaujímavostiach mesta. Vláčik 20 minút stál v mestskom parku na Sihoti a my sme sa mohli vyblázniť na preliezačkách, v bludiskách... alebo pozorovať  živé zvieratá (kozy, daniele...). Potom sme sa vláčikom vrátili späť na námestie pred Divadlom Andreja Bagara.

Odtiaľ sme prešli do nákupného centra Mlyny, kde sme mali hodinu ďalší rozchod. Po nákupoch sme unavení, ale plní dojmov z výletu nastúpili do autobusu a vrátili sa späť do Krajného.

Výlet sa nám veľmi páčil a sme radi, že sme sa dozvedeli množstvo vecí, ktoré tí mladší z nás aj využijú na hodinách dejepisu.

Tereza Baranovičová, 8.ročník