ŠKOLA KEDYSI A DNES

„Kto by si chcel vyskúšať prácu novinára?“, opýtala sa nás triedna učiteľka. „Novinár potrebuje dobrý námet a ten pre vás mám – škola kedysi a dnes. Už len získať informácie, spracovať a napísať článok...“ Aké jednoduché! Prihlásili sme sa viacerí, ale my dvaja sme boli „vyvolení“, že ako prví vyskúšame, ako chutí novinársky chlebíček. Ale kde zoberieme potrebné informácie? Kto si pamätá, čo bolo kedysi?! Naša pani učiteľka mala na všetko odpoveď:
„ Predsa najstarší obyvatelia Krajného a tých nájdeme v zariadení pre seniorov – v Adonise.“

Vzorne sme si pripravili otázky, napísali na papier a vyrazili sme. Začiatok bol rozpačitý, mali sme obavy aj trému. Ešteže s nami bola aj pani učiteľka! Najskôr sme sa ako slušní ľudia zoznámili a pozdravili. Pán Škulec akoby tušil, že naša pani učiteľka je matematikárka, začal otázkou (a pritom pýtať sme sa prišli my!): „ Narodil som sa v roku 1923. Koľko mám rokov? O koľko rokov som starší ako vy?“ Normálne sme museli počítať a bez kalkulačky!

Pán Škulec má 94 rokov a pani Medová 80. To boli naše „zdroje informácií“. Dozvedeli sme sa, že pani Medová chodila pred 70 rokmi na našu krajňanskú školu, ktorá vtedy vyzerala úplne inak. Pán Škulec chodil do malej školy pri Ľubine (Hrnčiarové). Každé vyučovanie začínalo spoločnou rannou modlitbou. Vtedajší učitelia používali pri výchove žiakov bežne trstenicu.  Medzi najobľúbenejšie predmety pána Škulca patril zemepis, pretože mohol cestovať aspoň prstom po mape.  Pani Medovej sa páčili všetky predmety, bola totiž výborná žiačka. Triedy sa označovali rímskymi číslicami, o pracovných zošitoch a interaktívnych tabuliach ani nechyrovali, školské jedálne neexistovali.

Dozvedeli sme sa aj ich názor na školu v minulosti a dnes. Pani Medová si myslí, že škola v minulosti bola lepšia.  Obidvaja vyjadrili názor, že v dnešnej škole chýba tá trstenica. Porozprávali nám aj o svojich obľúbených učiteľoch a najlepších kamarátoch. Pripravené otázky sme položili, dôležité informácie sme si zapísali a dvomi prstami sme naťukali do počítača tento článok. Nebolo to jednoduché, veď to je naša prvá novinárska skúsenosť. Už cestou z Adonisu nám vŕtala v hlave otázka, či sa objaví nový námet a my budeme môcť znova navštíviť pána Škulca a pani  Medovú. My sa naučíme klásť otázky, komunikovať, písať a možno popri tom prinesieme rozptýlenie (a radosť?) obyvateľom Adonisu....

Ema Ambrušová a Michal Matejovič, žiaci 5. ročníka