Beseda s Braňom Jobusom

Branislav Jobus je slovenský spevák, hudobník a spisovateľ.  Vo štvrtok 16. novembra 2017 zavítal do našej školy a deti z primárneho vzdelávania sa mohli zoznámiť s jeho knihami. Predstavil nám knihy, ktoré napísal. Zaujali nás:

Láskavé  rozprávky

Dvadsaťjeden  rozprávok, každá rozpráva príbeh o inej podobe lásky.

Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda,  Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ

Ancijáš je muflón. A nie hocijaký muflón, ale dobrosrdečný muflón kamionista. Nadovšetko miluje svoje tepláčiky a rád robí druhým radosť. Spolu s kamarátkou dážďovkou Milicou precestuje celý svet. Tieto knihy sa deťom najviac páčili. Zaujal ich muflón Ancijáš so svojimi dobrodružstvami.

Plajko

V knihách existuje spôsob, ako sa sny môžu stať skutočnosťou. V  tejto knihe na Slovensko prichádza spoločnosť, ktorá navonok vyrába vankúšiky a textilné hračky, no v skutočnosti vlastní Plajka, handrovú bábiku, ktorej prítomnosť spôsobí naplnenie akéhokoľvek sna. Aké to môže byť zábavné, ale i nebezpečné, keď sa niektoré sny začnú naozaj plniť, to si môžu deti prečítať v  knihe  Plajko.

Zvon

Ako vyliečiť choré detské srdiečko? Zvláštna téma príbehu pre deti. Zvláštna, ale silná. Radko, kamarát chorej Rosanky, nájde recept na to, ako svojej chorej kamarátke pomôcť.

Pán spisovateľ napísal kníh oveľa viacej, ale tieto nás zaujali a tešili sme sa z rozprávania o nich. Odporúčame ich všetkým detským čitateľom. Naša beseda bola nielen o knihách, ale bola spestrená aj detskými piesňami. Tlieskali sme, dupali do rytmu a príjemne sme sa zabávali. Posedenie plné neopakovateľných chvíľ. Na záver sme sa rozlúčili s pánom Braňom Jobusom silným potleskom a  zaželali sme mu veľa tvorivých  nápadov pre nové knihy.

Ľubica Karliková

Pomáhame ľuďom s cystickou fibrózou

21.novembra 2017 sa na našej škole uskutočnil  Deň slaných veterníkov, aby sme symbolicky podporili ľudí s týmto ochorením. Cystická fibróza je najčastejšie život ohrozujúce genetické ochorenie v Európe.  K základným príznakom CF patrí nízka hmotnosť, cukrovka, veľmi slaný pot /slanosť/, ťažké dýchanie spôsobené usádzaním hlienu v pľúcach /vzduch-vrtuľka/.
Papierové vrtuľky vytvorili šikovné rúčky škôlkarov a školákov 1.stupňa. Slané veterníčky vyčarovali naše tety kuchárky.

Oľga  Zemanová,vychovávateľka ŠKD

ŠKOLA KEDYSI A DNES

„Kto by si chcel vyskúšať prácu novinára?“, opýtala sa nás triedna učiteľka. „Novinár potrebuje dobrý námet a ten pre vás mám – škola kedysi a dnes. Už len získať informácie, spracovať a napísať článok...“ Aké jednoduché! Prihlásili sme sa viacerí, ale my dvaja sme boli „vyvolení“, že ako prví vyskúšame, ako chutí novinársky chlebíček. Ale kde zoberieme potrebné informácie? Kto si pamätá, čo bolo kedysi?! Naša pani učiteľka mala na všetko odpoveď:
„ Predsa najstarší obyvatelia Krajného a tých nájdeme v zariadení pre seniorov – v Adonise.“

Vzorne sme si pripravili otázky, napísali na papier a vyrazili sme. Začiatok bol rozpačitý, mali sme obavy aj trému. Ešteže s nami bola aj pani učiteľka! Najskôr sme sa ako slušní ľudia zoznámili a pozdravili. Pán Škulec akoby tušil, že naša pani učiteľka je matematikárka, začal otázkou (a pritom pýtať sme sa prišli my!): „ Narodil som sa v roku 1923. Koľko mám rokov? O koľko rokov som starší ako vy?“ Normálne sme museli počítať a bez kalkulačky!

Pán Škulec má 94 rokov a pani Medová 80. To boli naše „zdroje informácií“. Dozvedeli sme sa, že pani Medová chodila pred 70 rokmi na našu krajňanskú školu, ktorá vtedy vyzerala úplne inak. Pán Škulec chodil do malej školy pri Ľubine (Hrnčiarové). Každé vyučovanie začínalo spoločnou rannou modlitbou. Vtedajší učitelia používali pri výchove žiakov bežne trstenicu.  Medzi najobľúbenejšie predmety pána Škulca patril zemepis, pretože mohol cestovať aspoň prstom po mape.  Pani Medovej sa páčili všetky predmety, bola totiž výborná žiačka. Triedy sa označovali rímskymi číslicami, o pracovných zošitoch a interaktívnych tabuliach ani nechyrovali, školské jedálne neexistovali.

Dozvedeli sme sa aj ich názor na školu v minulosti a dnes. Pani Medová si myslí, že škola v minulosti bola lepšia.  Obidvaja vyjadrili názor, že v dnešnej škole chýba tá trstenica. Porozprávali nám aj o svojich obľúbených učiteľoch a najlepších kamarátoch. Pripravené otázky sme položili, dôležité informácie sme si zapísali a dvomi prstami sme naťukali do počítača tento článok. Nebolo to jednoduché, veď to je naša prvá novinárska skúsenosť. Už cestou z Adonisu nám vŕtala v hlave otázka, či sa objaví nový námet a my budeme môcť znova navštíviť pána Škulca a pani  Medovú. My sa naučíme klásť otázky, komunikovať, písať a možno popri tom prinesieme rozptýlenie (a radosť?) obyvateľom Adonisu....

Ema Ambrušová a Michal Matejovič, žiaci 5. ročníka

Tradičný Halloween v školskom klube detí

Takto sme sa zabávali v našom klube detí pri oslave Halloweenu 23.10.2017.

	Ďalšie fotky Tu

Najbohatšie ekosystémy planéty Zem

Naša škola je zapojená do projektu Green -Life, ktorý je zameraný na ochranu dažďových pralesov a kriticky ohrozených druhov zvierat a rastlín na ostrove SUMATRA v INDONÉZII. Súkromná česko – slovensko – indonézska pralesná rezervácia „GREEN – LIFE“ má rozlohu 300 ha. Na našej škole sa venujeme environmentálnej výchove a spolu s inými školami sme sa zapojili do tohto vzdelávacieho projektu. Dňa 15. novembra 2017 nás opäť navštívili pracovníci z rezervácie na Sumatre a naši žiaci mali možnosť nahliadnuť prostredníctvom projektu Oko tigra do fotopasce,, ktorou už druhý rok sledujeme život tigrov. Patria medzi ohrozené živočíchy, pretože pytliaci ich nemilosrdne zabíjajú pre vzácnu kožu. Takýchto zvierat je na Sumatre veľmi veľa. Rozprávanie bolo zaujímavé, ale deti sa tešili na zvieratká žijúce na Aljaške. Rozprávka, v ktorej vystupovala veverička, medveď, los, svišť, bobor a iné zvieratká všetkých zaujala. Rečou zvierat sa žiaci dozvedeli, ako sa zvieratá cítia, čo ich trápi, kedy vedia, že im v prírode hrozí nebezpečenstvo, čo ich teší, ale i to, kto im najviac ubližuje. Vzdelávací program Život na Aljaške bol zaujímavý, ale vyučovacia hodina sa končila a my sme sa museli rozlúčiť.. Na záver nášho stretnutia zazneli krásne slová:

„Chráňme si prírodu, neubližujme zvieratám žijúcim v nej, pretože aj zvieratká majú právo na dôstojný život.“

Ľubica Karliková