Z Prašníka do Krajného
Občianske združenie Deti z Prašníka a Turistické združenie Hora v minulom roku vytvorili náučný chodník okolo Prašníka. Dostal som pozvánku na jeho otvorenie, avšak v tom čase som bol odcestovaný. Ale keďže to je lokalita veľmi zaujímavá a v našom blízkom okolí, zaumienil som si, že ju čo najskôr so školskými turistami prebádame.
Každoročne pred Vianocami si robíme rozlúčkovú turistiku s ubúdajúcim rokom. Nebolo tomu inak ani teraz a voľba padla na Prašník. V sobotu ráno sme sa autobusom presunuli pred obecný úrad v Prašníku, kde začína náučný chodník. Nad obcou sme vošli do vlhkého a blatistého lesa a vyšli sme z neho až po desiatich kilometroch. Počas nich sme však mali veľa všakovakých zážitkov a pohľadov. Prechádzali sme popod vetrom zlomené mohutné kmene stromov, okolo bahnoviska diviakov, v obore sme videli veľkú čriedu muflónov, na Peci sme si všimli v korune stromu koalu Samka od Borovských. Cez Čerenec sme vystúpali až na Tlstú horu, okolo telefónneho vykrývača a obory sme sa dostali na okraj lesa, kde sme si zistili, že sme tentoraz trafili až na Malú Pec. Odtiaľ bol veľmi pekný výhľad do údolia Váhu, na protiľahlý Považský Inovec, Vrbové, Piešťany a ostatné vážske obce. Prezreli sme si tu zaujímavú skalnú bránu, odfotili sa a pokračovali v ceste.
Pred nami bol ďalší cieľ a tým bol najvyšší bod trasy – Veľká Pec a jaskyňa pod ňou, ktorá meria asi 15 metrov a je zároveň aj archeologickou lokalitou. Potom sme už pokračovali iba dolu kopcom až po hrob mladého baróna, majiteľa panstva, ktorý je na malej, vyčistenej a upravenej vyvýšenine uprostred lesa. Okruh sme ukončili v Prašníku, kde sme sa zatočili smerom do Krajného. Okolo nie príliš malebnej osady sme pokračovali do Boorov a do Zbehov. Pozorovali sme zaspávajúce zimné lúky v miestach, kde sme ešte nikdy neboli a v diaľke za nami sme videli Tlstú horu, v lokalite ktorej sme prešli nenáročným okruhom asi 10 kilometrov. Nesmiem zabudnúť, že smerom na západ sa týčila Klenová a vŕšky nad Košariskami, kam budeme smerovať nabudúce. V Zbehoch sme našli opustenú autobusovú zastávku no a tuná niektorí slabší jedinci chceli počkať na autobusový spoj. Ten ale šiel až v pondelok skoro ráno, tak si to rozmysleli. Až na jednu výnimku, ktorá si zavolala na pomoc babku s autom. To sa nám stalo po prvýkrát. Po chvíli sme prechádzali cez osadu Prehôrka, okolo starej opravenej málotriednej školy, cez Bukovinu sme sa dostali na okraj lesa, odkiaľ sa nám naskytol preparádny pohľad na našu obec v doline. Po ceste rozprávkovým lesom popri potoku sme prešli cez ihrisko až na autobusovú stanicu v centre obce. Tu sme ukončili cestu po 18 kilometroch na vianočných trhoch, kde sme si dali kapustníky, horúci punč, čaj, med a rôzne iné pochutiny a potešili sa peknými a nápaditými výrobkami šikovných rúk. Pochváliť by som chcel novú najmladšiu turistku Amy, prváčku, ktorá zvládla túru bez ponosovania a so stálym spokojným úsmevom. Verím, že sa stane stálou účastníčkou našich vychádzok.
Milan Medveď
|
