Biofarma Charolais-Podkylava |
|
|
|
AMERICKÝ
CHAROLAIS JE INTELIGENTNÉ ZVIERA Na kravy sa pozerajú mnohí ľudia ako na lenivé a hlúpe zvieratá, opak je však pravda. Kravy sú rovnako inteligentné ako kone, len nereagujú tak jemne a diferencovane. Chýba im “ hra s výrazom – mimikou”, pretože majú na tvári menej jemných svalov. Chovatelia kráv z dlhoročných skúseností vedia, že možno zbadať, čo zviera chce. Vedci zistili, že kravy, ktoré majú dobrý vzťah k človeku sú pokojnejšie, menej plaché, nie sú agresívne. Prejavom dobrého vzťahu chovateľa ku kravám je, že ich oslovuje menami a najmenšie z nich stávajú sa aj jeho miláčikmi. Intenzívne spolužitie človeka s kravami sa rozvíja najmä pri ich pasení na horských lúkách počas košarovania. Staršia generácia chovateľov by vedela o tom veľa rozprávať. Nebolo nad staršie skúsenejšie kravy, ktoré dokázali viesť stádo na pasienok a z pasienka domov, poznali kde rastie najlepšia tráva, kde v potoku chutí voda najsviežejšie a kde je najkrajšie miesto na odpočinok. Naučili sa to ako teľce od svojich matiek. Dnes je to tiež podobné. Mladý neskúsený dobytok by mal ísť vždy v skupine z niekoľkými staršími kravami na pastvinu. Tie poznajú cestu a vedia, čo a kedy je potrebné urobiť. Tiež pri pôrodoch “ ukazujú” staršie mladším zvieratám ako to prebieha. Skúsené matky sa pripravujú veľmi dobre. Často ohlasujú pôrod vábivým zvolaním. Keď príde mladé na svet, ihneď ho olizujú , aby bolo čisté. Žiaden zázrak, že matka spozná svoje teľa hneď na druhý deň podľa pachu. Po viac ako týždni rozozná hlas svojho potomka medzi ostatnými. A keď má mláďa dva týždne spozná ho tiež podľa vzhľadu. Tým horšie, keď sa narodí teľa mŕtve alebo krátko po pôrode uhynie. – Potom sa krava, ktorá je zameraná na rolu matky, pokúša “adoptovať” iné teľa. Každý, kto niekedy choval nejaké zviera, dobre vie, že práve tak ako človek prežíva rôzne emócie a cíti. Na salašoch a horských lúkách je dobré prihliadať aj na “osobnosť” kravy, podľa nej im prideľovať zvonce. Dominantnej krave sa dá väčší zvonec, zdržanlivejšej o niečo menší. Ostatné jej potom prejavujú viac úctu a ona má v stáde ľahšie postavenie. Keď sa krava – vodkyňa presadí v stáde, ostatné idú za zvukom jej zvonca, ktorý hlboko znie. Dobrá vodkyňa je na horských lúkách nenahraditeľná. Podľa bavorských skúseností, odbremení chovateľa a nie je pritom dôležité, akú má dojivosť. Pasenie kráv na lúkách zodpovedá ich prirodzenej povahe. Keď dlho stoja v maštali, strácajú mnoho z pôvodných návykov, nevedia si odšklbávať krátku trávu a ťažkosti vznikajú aj pri napájaní. Majú strach zo žblnkajúceho potôčika a takmer z neho nepijú. Kravu musíme pripravovať na pasenie od maličkého teľaťa. Musí sa jej ukázať všetko. Vďaka tomu potom vyrastá z každej kravy inteligentné zviera. Hlúpym sa stáva iba vtedy, keď sa s ním zle zaobchádza. Späť |
