O histórii Šenkárikov sa toho nedá zistiť veľa, a tak uvedieme aspoň najvýznamnejšie historické údaje o obci.

     Názov Pod Kylavou sa po prvý raz spomína v 18. storočí v majetkových súpisoch ako chotárny názov. No už daňový súpis z Nitrianskej stolice z roku 1753 nazýva Podkylavu mlynárskou kopanicou a uvádza, že v tom roku tam bolo 16 mlynárskych rodín.

     Podkylava spolu s takzvanou ,, druhou dolinou´´ patrila k vrbovskému panstvu.  V počte obyvateľov sa spomedzi kopaníc dostala na prvé miesto. Vtedy tam bolo 73 domov a 86 poddanských rodín, ktoré sa v súpise označovali ako želiarske. Poddaní vraj vtedy dorobili 632 meríc obilia a z lúk zviezli 30 vozov sena. Spolu vlastnili 52 záprahových volov, 78 kráv, 23 kusov mladého dobytka. Podkylava sa v tom roku ako prvá osamostatnila od Vrbového ( skôr ako Prašník). Na porovnanie : Vrbové malo v tom čase 395 domov a na vrbovských kopaniciach bolo 167 domov.

     Od roku 1783 patrila Podkylava k cirkevnej matrike v Krajnom. Prvé mená, ktoré sa spomínajú v knihe narodených, sú: Bachár, Holota, Sako, Sedlák, Štefík, Bielko ( meno Bielko je zo Šenkárikov a dodnes sa tam nachádza ).