Exkurzia do Poľska
V súčasnej dobe sú témy ako výchova k tolerancii, vzájomnému rešpektu medzi ľuďmi rôznych kultúr, náboženstiev, presvedčenia... , či predchádzanie diskriminácii nanajvýš aktuálne. Veľa mladých ľudí totiž sympatizuje s extrémistickými a radikálnymi zoskupeniami, a preto je potrebné tomuto trendu predchádzať a už so žiakmi základnej školy o týchto témach pravidelne diskutovať. Ešte efektívnejšie však podľa nás je, zobrať ich na miesta, kde netolerancia prerástla do obludných rozmerov a priniesla smrť miliónom ľudí. Preto sme koncom októbra zorganizovali pre žiakov 7. ̶ 9. ročníka exkurziu do koncentračného tábora Osvienčim – Birkenau. Toto sú ich dojmy z exkurzie:
27.10.2017 sme v skorých ranných hodinách vyrazili do Poľska na dvojdňovú exkurziu. Nekonečných päť hodín cestovania v autobuse sme si mnohí krátili spaním alebo sledovaním krásnej prírody, ktorou sme prechádzali. Po piatich hodinách sme konečne dorazili do cieľa – koncentračného tábora v Osvienčime. Mali sme zmiešané pocity – pocity smútku, ktoré v nás ešte umocňovalo zamračené a upršané počasie, pocity zvedavosti z toho, čo nás čaká a čo uvidíme, ale zároveň aj pocity hnevu na tých, ktorí sa dokázali tak neľudsky správať k nevinným ľuďom iba preto, lebo nepatrili k tej „správnej rase“.
Exkurziu sme začali pri známom nápise „Arbeit macht frei“, pokračovali sme prehliadkou mnohých barakov, kde sme mali možnosť vidieť dobové fotografie, mapy, sochy, ale i kufre, hrebene, topánky a mnohé iné osobné veci, ktoré Židom pobrali po príchode do tábora. Najstrašnejšia však bola miestnosť s vlasmi, ktoré Židom ostrihali, a tak ich zbavili akejkoľvek dôstojnosti. So zatajeným dychom sme prechádzali cez plynové komory , kde sme si uvedomovali, že tá najväčšia krutosť sa odohrávala práve na týchto miestach. Videli sme aj pece, v ktorých mŕtvych spaľovali.
Po prehliadke Osvienčimu sme sa odviezli do neďalekého Birkenau, kam vlaky privážali Židov a kde prebiehalo ich triedenie, násilné rozdeľovanie rodín, a ktorým sa niesol plač od seba odtrhnutých matiek a detí. Staroba, choroba alebo vek do 15 rokov znamenali okamžitú cestu do plynovej komory. Navštívili sme aj baraky s pričňami, na ktorých väzni natlačení na seba spávali. Postele boli trojposchodové, ale spať ani na jednom poschodí nebola výhra. Na spodnom poschodí ľudí obhrýzali potkany, na tých v strede vykonávali zvrchu potrebu a na samom vrchu na ľudí snežilo a pršalo. Dnes okolo barakov rastie tráva, ale cez vojnu tam vraj žiadna nebola, lebo hladní väzni zjedli aj tú.
Sprievodcovia nám porozprávali veľa zaujímavostí a ich výklad veľmi obohatil naše vedomosti o období holokaustu. Návšteva koncentračného tábora bola pre nás silným emotívnym zážitkom. Odporúčame ju každému človeku, nech si vie predstaviť to utrpenie, čo tam väzni zažívali.
Druhý deň exkurzie sme so sprievodkyňou navštívili hrad Wavel v Krakove, v ktorom sa voľakedy nachádzala korunovačná katedrála poľských kráľov. Mnohí z nich sú v nej aj pochovaní a my sme mohli vidieť ich hrobky, ako aj hrobky významných poľských osobností. Po strmých úzkych schodoch sme vyšli na vežu katedrály k starobylému zvonu Žigmund, odkiaľ sme obdivovali Krakov v celej jeho kráse.
Popoludní sme sa vybrali do unikátnej soľnej bane Wielička. Bolo to obrovské podzemné bludisko s prekrásne zdobenými soľnými sieňami a vzduchom, ktorý mal blahodarný účinok na ľudské telo. Na duši nás pohladilo hlavne hudobné predstavenie pri jednom z podzemných jazierok.
 |
Kompletná
fotogaléria
z exkurzie
TU
|
 |
Ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť tejto exkurzie. Na vlastné oči sme sa mohli presvedčiť, čo môže spôsobiť ľudská hlúposť, nenávisť a chamtivosť a zároveň sme mohli navštíviť Krakov ̶ jedno z najkrajších miest Európy.
deviataci
|
